V roku 2012 víťaz Grammy a multiplatinový predajca Erik Francis Schrody alias Whitey Ford aka Everlast z úplne novej stránky na svojich akustických sólových koncertoch. Po neuveriteľne úspešnom období s albumom „House Of Pain“, ktorý produkoval žánrové hymny ako „Jump Around“, Everlast skutočne šokoval niektorých starých fanúšikov svojim sólovým albumom „Whitey Ford Sings The Blues“ v roku 1998. Na albume od Blues , folk, album inšpirovaný country a rapom pôsobivo predviedol svoje vokálne a hudobné schopnosti. Tituly ako „What it's like“ a „Put Your Lights On“ sa stali celosvetovými hitmi, predali viac ako 3 milióny albumov a Everlast získali Grammy. Aj nasledujúce albumy „Eat At Whitey's“ a „White Trash Beautiful“ si našli svojich kupcov, a tak premena z rappera na muža s gitarou prebehla tak, ako by si to človek nikdy nepomyslel. Dnes vyšiel úplne nový dvanásťskladbový akustický album “The Life Acoustic”.
Pre „Dom bolesti“. Everlast skladateľ a spevák, než sa koncom 90. rokov obrátil na úplne nové oblasti. Jeho sólový album „Whitey Ford Sings The Blues“ zasiahol ako bomba. Blues, folk, country a rap boli hudobné štýly, ktorými spevák preukázal svoj nesmierny potenciál a hudobnú kreativitu. Spolu s Carlosom Santanom mu bola udelená Grammy za pieseň „Put your lights on“. Teraz ťahá za zástrčku a prináša akustický album, na ktorom toho ponúka naozaj veľa. Skoro sa zdá, že sa opäť trochu vynájde. Jeho interpretácie a hlas majú veľa štýlu Toma Waitsa alebo Nicka Cavea.
Everlast - "SAD GIRL" (živé vystúpenie CraveOnstage)
Otváračka „Sad Girl“ skutočne pozýva na oddych a posedenie pri pohári dobrého vína alebo whisky, po ktorej zaznie vyčerpávajúca „Black Jesus“, ktorá pochádza z albumu „Eat At Whitey's“. „Dnes“ a „Broken“ pokračujú tam, kde pán Schrody skončil. Nikomu neprekáža, že pesničky sú už známe a teraz sú jednoducho prezentované v inej verzii. Tu sa stáva zjavným Everlastov veľkolepý hlas, ktorý je súčasťou piesní od začiatku do konca na skladbe „The Life Acoustic“. „The Acoustic Life“ je unplugged album, ktorý si zaslúži svoje meno. Nie je tu žiadna kapela s bicími a všelijako. Takmer v každej skladbe je počuť Everlastov hlas spolu s gitarou a nič viac, nič menej. Schrody má obrovské spevácke/skladateľské kvality a jeho aranžmány sú harmonické a atmosférické. Jeho hlas je presvedčivý a ešte výraznejšie vyniká v týchto akustických interpretáciách.
Melancholický nádych nemajú automaticky ani skladby. Everlast je vynikajúci v usporiadaní tratí tak, aby cez tmu stále presvitalo nejaké svetlo. A skladba ako „Stone in my hand“ znie v akustickej verzii ešte viac ako obvinenie ako v origináli. Skvele zapadajú aj temperamentnejšie skladby ako „Weakness“ alebo „Children's Story“. „My Medicine“ je klasické číslo krajiny, opäť s klavírnym sprievodom. So skladbami „Lonely Road“ a „Grandma's Hand“ prináša aj dve bluesovo-folkové čísla v tradícii železničných piesní Woodieho Guthrieho alebo Peta Seegera. Nezanedbáva sa však ani House Of Pain a tak Everlast ako poslednú skladbu ponúka banger „Jump Around“ ako akustickú verziu. Môže to fungovať? Áno, funguje to a dokonca lepšie, ako sa očakávalo.
Everlast – „KAMEN V MOJEJ RUKE“ (živé vystúpenie CraveOnstage)
Čo je na celom albume pekné, je to Everlast oznamuje takmer každý názov piesne skôr, ako začne spievať. Celkovo vzaté, “The Life Acoustic” je skvelý, groovy kus hudby, ktorý odhaľuje ďalšie nové aspekty v umeleckom repertoári Everlastu. Album je okrúhly a ucelený, všetko zapadá a je fascinujúce. Ak si chcete na trištvrte hodinu oddýchnuť a načerpať nové sily, tento album je pre vás ako stvorený, pretože muž a jeho gitara fungujú perfektne. Človek sa čuduje, prečo Everlast od začiatku nevydal skladby čisto ako akustické diela. Majú na to a nie je ani klamstvom povedať, že niektoré skladby znejú bez elektriny ešte lepšie. Minimalistická implementácia obalu zodpovedá prevedeniu skladieb. Vďaka Everlast! Hudba môže byť zábava aj bez elektriny!
Tracklist:
- Smutné dievča
- Čierny Ježiš
- dnes
- Zlomený
- Kameň v mojej ruke
- Slabosť
- Príbeh pre deti
- Pobyt
- Moja medicína
- Osamelá cesta
- Babičkina ruka
- Dookola poskakovať
[rwp-review id=»0″]
Viac pre vás:
„Dravens Tales from the Crypt“ už viac ako 15 rokov očaruje nevkusnou zmesou humoru, serióznej žurnalistiky – pre aktuálne udalosti a nevyvážené spravodajstvo v politike tlače – a zombíkov, ozdobených množstvom umenia, zábavy a punk rocku. Draven zo svojho koníčka urobil obľúbenú značku, ktorá sa nedá zaradiť.
Môj blog nebol nikdy navrhnutý tak, aby šíril správy, nieto ešte politický, ale pri aktuálnych udalostiach si nemôžem pomôcť a nezachytím tu informácie, ktoré sú inak cenzurované na všetkých ostatných kanáloch. Som si vedomý toho, že dizajnová stránka sa mnohým v tomto smere nemusí zdať „seriózna“, ale nebudem to meniť, aby som potešila „mainstream“. Každý, kto je otvorený informáciám, ktoré nie sú v súlade so štátom, vidí obsah a nie obal. Za posledné 2 roky som sa snažil poskytnúť ľuďom informácie dosť, ale rýchlo som si všimol, že nikdy nezáleží na tom, ako sú „zabalené“, ale aký je k tomu postoj toho druhého. Nechcem nikomu naliať med na ústa, aby som akýmkoľvek spôsobom splnil očakávania, takže si ponechám tento návrh, pretože dúfam, že raz budem môcť prestať robiť tieto politické vyhlásenia, pretože nie je mojím cieľom pokračovať takto navždy 
Nechám na každom, ako sa k tomu postaví. Môžete však jednoducho skopírovať a distribuovať obsah, môj blog bol vždy pod Licencia WTFPL.
Je pre mňa ťažké popísať, čo tu vlastne robím, z DravensTales sa za tie roky stal kultúrny blog, hudobný blog, shock blog, tech blog, hororový blog, zábavný blog, blog o nájdených položkách na internete, bizarný internet, trash blog, art blog, ohrievač vody, zeitgeistický blog , Šrotovací blog a blog s názvom grab bag. Všetko, čo je správne ... - a predsa nie. Blog sa zameriava hlavne na súčasné umenie v najširšom slova zmysle.
Pre zabezpečenie chodu stránky ste vítaní Darujte kreditnou kartou, Paypal, Google Pay, Apple Pay alebo inkasom/bankovým účtom. Veľká vďaka všetkým čitateľom a podporovateľom tohto blogu!
