"Úlohou dnešného umenia je vniesť poriadok do chaosu." napísal Theodor W. Adorno v Minima Moralia a organizáciu a koordináciu festivalu Sonisphere v Bazileji charakterizoval chaos, ako uviedli rôzne kapely v oznámeniach a minulý piatok sme mali šťastie, že sa nič nestalo. Nechýbali však ani skvelé šou Hatebreed, Slipknot, Eluveitie a Iron Maiden. Kapely super, počasie super, ostatné nie. Ale OK des Švajčiarska Sonisphere môže toto po minuloročnom boji v blate očividne si dovoliť... - pretože to mohlo byť horšie. Skvelé kapely vám umožnia veľa prehliadnuť a vyčaria úsmev na tvárach väčšiny metalistov.

Minulý piatok bolo opäť načase: Sonisphere postavilo svoje stany, druhýkrát a potom Dievčenská plavba v Jonschwile, tentoraz sa festival konal na bazilejskom štadióne sv. Jakoba vrátane zmeny prostredia. Počasie sa ukázalo zo svojej strany a takmer nepreberné množstvo kapiel umožnilo prehliadnuť aj organizačné nedostatky – no nezabúdajte na ne, pretože s piatkovým začiatkom festivalu sa ukázalo, čo vlastne Sonisphere pochopili: maximalizácia zisku! Žiaľ, ročné obdobia kapiel, ktoré boli vopred veľakrát zmenené, sa na začiatku dňa opäť zmenili a skomprimovali, čo nemalo vyvolať žiadne nadšenie medzi fanúšikmi alebo kapelami, ale v skutočnosti to nehralo rolu. pre mňa osobne.

Burza náramkov bola zorganizovaná amatérsky a náramky boli super, lebo na Flyerkingu ich kúpite 1:1 za 120 frankov... 1000 kusov, ešte bol na tom aj vytlačený odkaz a to nestačilo, s jedným lístkom sa dalo zohnať toľko náramkov, koľko ste chceli, a urobiť radosť priateľom a známym. To by však mal byť len začiatok organizovaného chaosu, pretože festival bol už týždne pod zlou hviezdou, keďže podujatie sa pre nedostatok divákov muselo presunúť z futbalového štadióna na atletický štadión a nebolo to možné. zaujať tam platené miesta. Všetci kupujúci miestenky dostali pri vstupe poukážky na dva nápoje a klobásu. Ale kde by ste sakra mohli uplatniť poukážky na sľúbené nápoje a klobásy zadarmo? V každom prípade 90 % stánkov s občerstvením nechcelo mať s týmito poukážkami nič spoločné. Zvláštne bolo aj to, že hneď ako ste vstúpili na metalový festival, bol ako prvý vidieť stánok s košíčkami... no - nič také som predtým nepoznal, ale tiež môže byť fajn pozrieť si Hatebreed kávu a koláč. Po takomto koncerte potrebuje vyčerpaný metalista nával cukru...

Sonisphere 2011 // Slipknot - Sid Wilson crowdsurfing po tom, čo vyskočil z nákladného auta

Ale poďme k tomu podstatnému festivalu, k hudbe! To ste si, žiaľ, nemohli užiť ani na začiatku festivalu, v Sick Puppies na Apollo Stage, teda hlavne hlavnom pódiu podujatia, došlo k výpadku elektriny, čo opäť vyvolalo pochybnosti o profesionalite organizácie. Na Cataract na Red Bull Stage vás nepustili, pretože hala už bola plná. Bezpečnosť zostala na niektorých študentoch a tínedžeroch, ktorí mali pochybné potešenie aj z odvracania sklamaných fanúšikov pred zatvorenými dverami, čo sa pri silnejších nealkoholických fanúšikoch pokojne mohlo vystupňovať. Očividne sa nám ohlásilo slniečko, tak sme sa uvelebili na trávniku pri Apollo Stage a nechali prvé problémy ísť utopiť preletieť... a tiež si užil trochu pána Veľkého, čo mi veľmi nesedí.

Takže prvá šou, ktorú ste si mohli naozaj užiť, bola s Daveom Wyndorfom, základom drogovo zaťaženej Monster Magnet. Po Daveovi a jeho mužoch bol ohlásený vrchol Sonisphere: Hatebreed! Je jednoducho skvelé, ako títo chalani dokázali zaujať publikum hneď od začiatku. Nahlas ako čert a s takým tučným zvukom, chalani nevedia, ako zostať na mieste. S takýmito tučnými riffmi jednoducho niet zľutovania. Úprimné emócie, prudká vášeň, tučný zvuk a obzvlášť silná energia. Pred Bohemia Stage sa publikum pohybovalo takmer ako jedno, Jamey Jasta zúril nad doskami a čoraz viac zahrieval spotený dav a oslavovali tým najlepším zvukom a vražednými skladbami ako «Destroy Everything», «This Is Now », „Live For This“ alebo „Doomsayer“ obrovská párty.

Monster Magnet - Crop Circle (kompletná skladba)

Das Eluveitie a Kĺzavý uzol musel hrať v rovnakom čase bola menšia otrava, ktorá naštvala nemálo fanúšikov, rovnako ako trhovisko, ktoré bolo zriadené úplne mimo, veď kto si aj tak kupuje žabky na metalovom festivale? Na všetkých mojich nespočetných festivaloch, ktorých som sa zúčastnil, som nikdy – ale nikdy – nevidel šľapky na predaj! Skutočnosť, že 4 dl vody sa predávali za 5 frankov, zapadá do celého obrazu maximalizácie zisku, ale to nie je všetko, v stánkoch sa nesmeli predávať žiadne fľaše, pričom ľudia otvorene chodili s párty súdkami. Neviem, ako veľmi by boli Iron Maiden nadšení, keby vedeli, že môžete bez akýchkoľvek prekážok vchádzať so zbraňami. Videl som toho veľa, ale málokedy som sa stretol s niečím takým smiešnym a neprofesionálnym, pretože by nebol problém dať do toho ani raketomet.

Ale vráťme sa k hudbe, samozrejme ďalším exponentom Sonisphere ako Hammerfall, Mastodon a Eluveitie, ktorí všetci ponúkli skvelé show a dokázali fanúšikov absolútne presvedčiť. Organizačný chaos si všimol aj Chrigel z Eluveitie a vtipom sa ho pokúsil trochu uvoľniť, chaosphere je len jeden z výrazov, ktoré sa objavili. Ako vždy, jeho kapela svojim melodickým death metalom s keltskými melódiami ponúkla to, čo sa od nich očakávalo: rock, groove, tanec, skok, zvuk, snívať, pustiť.

Od minulého roka (droga)Death of Slipknot basgitarista Paul D. Gray kapela z Iowy vystupovala len zriedka. Napriek tomu, alebo možno práve preto, ponúkli Kĺzavý uzol skutočný ohňostroj. Na hlavnom pódiu mali stretnutie, ktoré bolo zúrivé a silné. Napriek dennému svetlu a slnku vyniesli bizarní klaunskí metalisti zážitok zo sledovania a počúvania do nebeských výšin. Čo sa týka rotorov, Joey Jordison so svojou bicou stanicou poriadne zažrali a okrem pyrotechniky sa naplno predviedli aj Slipknot Stage Diving. Vystúpenie trvalo okolo 90 minút, čo si často vyžiadalo divácke obete a pomocníkom aj komplicom prinieslo veľa tvrdej práce. Bohužiaľ, obrazovky Apollo Stage nebolo zozadu takmer vidieť.

Sonisphere 2011 - Dawn of the Joggeli

Stánky s jedlom v Sonisphere (nie tie v hale) boli hygienicky špinavé. Hotové hamburgery ležali otvorené v krabici. Peniaze prijímali holými rukami, aby sa potom syr natlačil na mäso a žemľa a mäso spolu s nimi. O pár sekúnd neskôr si tá istá ruka poškriabe tvár, zbiera odpadky z podlahy a potom sa neumytá vráti k jedlu. Nerobí to ani jeden človek v stánku, nie, robia to všetci a v zásobe mincí boli hranolky a peniaze, čiastočne primiešané do jedla. Dobrú chuť prajem. A priatelia, 9 frankov za 4 sústa pizze je nielen mierne prehnané, ale hraničí aj s úžerou, takže si stačí napiť vody z pohára so zlatým okrajom.

Ale vráťme sa k hudbe, keďže stále existujú veľkí headlineri ako Alice Cooper a Iron Maiden frontu. Aj keď na mňa pán Cooper hlasovo nezapôsobí, stále je vzrušujúce vidieť, pre ktorú scénu má byť ďalšia pieseň. Je ľahké počuť, že „Mám osemnásť“ už dávno neplatí. Našťastie jeho fantázia a zábavné hry s bláznivými rekvizitami tento vek len ťažko predbehli. S pôsobivým bohatstvom vitality, energie a grotesky nás 63-ročný rocker prevedie svojím divadlom gýča a sebazobrazenia.

Neboli vôbec gýčovité Iron Maiden. Železná panna na začiatku priniesla najmä piesne z ich posledného albumu «The Final Frontier», ktoré som sa k smrti nevedel zohriať. V súlade s novým diskom zaznelo z reproduktorov intro spolu s nasledujúcimi „Final Frontier“ a „El Dorado“. Ako takmer vždy, scéna bola navrhnutá rovnako alebo na základe najnovšieho výstupu, teda sci-fi krajiny - lemovanej dvoma rádiovými vežami a hviezdnou oblohou. Nasledovala skutočná klasika: «2 Minutes To Midnight». Stále je fascinujúce, ako fit sa šiesti páni preháňajú po javisku. A keď neskôr aj 20-metrová verzia hľadí cez pódium a zle sa leskne svojimi červenými očami, je na svete aj tak všetko v poriadku. Ok, ten chlap teraz môže vyzerať ako vesmírne prasa, ale do pekla, stále je to Eddie. Screeeeeaaaaammmmm pre mňa Basel, Screeeeeeeeeeeeeeeeeaaaaaaaaammmmmmmmmmm pre meeeee!

Veľmi veľké kino a svetlá blikajú ako hviezdy na streche kupoly a na pozadí javiska. Niečo galakticky krásne. To však nebolo všetko, čo oko videlo: pri mnohých piesňach boli na javisko vytiahnuté vhodné obrovské látkové obrazy ako divadelné kulisy a nechýbal ani Eddie.

A opäť nasledovalo niekoľko novších skladieb („Blood Brothers“, „The Wicker Man“ a „When The Wild Wind Blows“), až kým „The Evil That Men Do“ neuviedla blok klasík. Od tej chvíle boli preč aj tí najväčší skeptici: Nezáleží na tom, či ide o melancholické pasáže „Fear Of The Dark“ alebo božské dvojičky predok „Iron Maiden“: Komu v týchto minútach nenaskočila husia koža resp. tak drsne kričal, že na druhý deň musel zjesť kilá kvapiek proti kašľu, v ten večer urobil niečo zlé!

Iron Maiden naživo v Sonisphere Basel 24.6.2011. júna XNUMX - Blood Brothers

Vreckoví zlodeji, údajne z Rumunska, znebezpečili všetky etapy ako ďalšie zlo a mnoho metalistov stratilo iPhone alebo peňaženku. Bolo jasné, že páchatelia nemôžu byť «Metal», pretože som ich nikdy nevidel kradnúť jeden druhého. Ale ako sa hovorí, raz je to prvýkrát, možno to platí aj o šľapkách. Na Greenfielde sa už organizovali (!) prinajmenšom vreckári, takže sa zdá, že tento jav sa pomaly stáva štandardom na otvorených priestranstvách.

O tohtoročnom podujatí Sonisphere by som mohol písať oveľa viac, ale boli aj také bzučať, V plameňoch, Judas Priest a a a na štarte. Ale priveľa slov kazí texty, a tak len dúfam v úrodnú pôdu na kritiku, lebo ten existujúci chaos sa mi stále vracal. Bahenné kúpele Jonschwil 2010 na myseľ. Ale ako je známe, všetko dobré prichádza v trojici a možno sa nám na budúci rok konečne podarí rozprúdiť profesionálny a všestranne presvedčivý festival v kuchyniach Outfield Productions a zürišskej koncertnej agentúry Free & Virgin, pretože opäť raz tento rok majú všetko okrem seba v sláve. Budúci rok musí byť skvelá zostava, aby som sa mohol vrátiť... inak tam budem parkovisko a sledovanie koncertu zadarmo an

Sonisphere Iron Maiden - Tanec smrti 24.06.2011

Fotky od Rockslave (Metal Factory) a videá z The Lost Devil, MrNomBidon, gagadumiau, protyreus a Haldi4803.

[rwp-review id=»0″]