Švajčiarsko: Prosperita sa skončila

A nielen vo Švajčiarsku, blahobyt sa skončil v celej Európe. Zničené ľavicovými a „zelenými“ lokajmi WEF. Obyvateľstvo, pasívne a ľahostajné, ponorené do samoľúbosti, arogancie a do popredia stavia len vlastné záujmy, tlmené médiami a politikou, jednoducho akceptuje zneužívanie detí, najhoršie nenávistné prejavy a totalitnú agendu. Čoskoro budú mrazení ľudia, chudoba a povstania aj vo Švajčiarsku. Nehovoriac o mnohých obetiach pandémie lži a „očkovania“. Demontáž krajiny postupuje obrovskými krokmi. Ale aj teraz si len veľmi málo Švajčiarov všimne, kam cesta smeruje. Ľudia tvrdohlavo lipnú na ilúzii demokracie a dúfajú, že to niekto napraví.

Vždy ma udivuje, aké dobré názory majú cudzinci na Švajčiarsko. Zdá sa, že milióny, ktoré švajčiarska vláda vynakladá na pestovanie svojho imidžu v zahraničí, sa vyplácajú. Asi neexistujú ľudia, ktorí by mali viac vymytý mozog ako Švajčiari. Všade ľavicová globalistická omáčka, celé desaťročia úplne zvrátená politika, obchodná komunita vrátane lobistov prichádza a odchádza do Federálneho paláca, každý politik má svoje kreslo v správnej rade a je úzko prepojený s priemyslom. Peniaze a teda finančný priemysel, lóže a farmácia/chemikália (najväčší artikel zahraničného obchodu) ovládajú politiku a médiá, hlasy sa jednoducho kupujú. Tak ako si obyvateľstvo kúpila pseudoblahobytnosť, ktorá nedovoľuje ľuďom rozprávať o chudobe a osamelosti a vysokej miere samovrážd. Každý, kto sa nezúčastní, kto nie je „úspešný“, je vylúčený a má „zahynúť“. Jediný skutočný mor, ktorý kedy vo Švajčiarsku existoval, je mizerná politická korektnosť.

Pravidlá o pravidlách, pokuty za najmenšie priestupky a obrovský tlak vo svete práce a drvivá byrokracia. Väčšina tovarov, ako sú autá, je na lízing, mnohé sú nadmerne zadlžené a úplne závislé od bánk a úverových inštitúcií – bez vyhliadky, že niekedy uniknú tomuto škrečkovi. Najväčší zločin vo Švajčiarsku je nemať peniaze. Sociálne problémy ako drogová závislosť, neúmerný podiel imigrantov, chudoba v starobe, osamelosť sa zametajú pod stôl – ľudia o nich nehovoria. Nehovoriac o vysokých životných nákladoch a vysokých odvodoch na zdravotné poistenie. Sotva niektorá iná krajina tak zdokonalila kultúru mlčania, pocukrovania a kultivácie imidžu ako Švajčiarsko. Už nie krajina, ktorá je v zajatí nadnárodných korporácií, v ktorej sídlia sídla mnohých organizácií ako WEF, WHO, BIS atď.

Predstiera sa, že informovaná populácia môže hlasovať o dôležitých veciach. Vláda vo Švajčiarsku je rovnako v rukách sociálnych globalistov ako v iných európskych krajinách a obyvateľstvo je klamané a zavádzané rovnakým spôsobom ako jeho veľký sused. Celá fasáda. Zvonku krásne farebné a vo vnútri prehnité, skazené a schátrané. Už celé desaťročia. Krajina otrockej práce v rukách veľkého, všadeprítomného a predsa neviditeľného svetového náboženstva – a to neznamená kresťanstvo. Švajčiari majú mentalitu členov gangu, ktorí chcú pomocou nátlaku a vyhrážok prinútiť iných ľudí robiť presne to, čo považujú za správne (alebo to, čo im prikazuje robiť ich program). Členovia gangu, ktorí zneužívajú silu skupiny na to, aby podobne ako mafia platili ostatným peniaze za potrebnú ochranu, žijú podľa určitých pravidiel a robia to, čo gang považuje za správne. Nátlak, vydieranie, väzenie, pokuty atď.

Koniec vlastnej osobnej zodpovednosti, a čo je ešte horšie, odopieranie vlastnej zodpovednosti od ostatných. Nulová dôvera, že ostatní dokážu myslieť sami za seba, čo im znemožňuje prevziať zodpovednosť za seba. Väčšina Švajčiarov nie je nič iné ako cvičené opice, ktoré robia presne to, čo im ich krotiteľ prikáže. A beda tomu, kto krotiteľa neposlúchne, bude odsúdený, utláčaný a v prípade potreby zruinovaný inými cvičenými, naprogramovanými opicami. Hlbšie je neschopnosť prevziať zodpovednosť a šialený strach z toho, že iní prevezmú zodpovednosť za svoj vlastný život. Stručne povedané: Švajčiari sú členmi rozbitej spoločnosti, poháňanej strachom, ktorá sa pre nedostatok sebavedomia a vlastnej etiky vyvinula v parazitickú, morálne zdegenerovanú bandu, ktorá šliape po slobode iných a nemá žiadne rešpekt k jednotlivcovi. Koniec ľudského vývoja a ako oklamaná, naprogramovaná strašná mačka sa Švajčiari domnievajú, že sú jeho opakom.

A áno – sám som Švajčiar!

A hanbím sa za zločiny, ktoré švajčiarske banky a iné veľké spoločnosti v krajinách tretieho sveta páchali a páchajú dodnes. Priama demokracia je rozprávka, je načase, aby ste to uznali aj vy, Švajčiari, cudzinci a najmä Nemci!