Veľká noc je založená na pohanskom sviatku na počesť znovuzrodeného slnka a plodnosti. V súčasnosti sa deti každoročne tešia na čokoládových veľkonočných zajačikov a tradičné hľadanie veľkonočných vajíčok. Veľká noc, ktorá vzišla zo židovského veľkonočného týždňa, je považovaná za najstarší kresťanský sviatok a hlavný sviatok v cirkevnom roku. Pripomíname si Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie. Zvyky okolo Veľkej noci sú však všetko, len nie kresťanské a siahajú oveľa ďalej v čase.
Podľa tradície sa akási Veľká noc slávila už medzi starými germánskymi národmi a Keltmi. V tom čase sa to konalo okolo 21. marca, v deň rovnodennosti, a bol to jarný festival na počesť návratu slnka po chladnom období. Aj názov Veľká noc je odvodený od starogermánskeho Austro, čo znamená úsvit a teda nové prebudenie svetla a súvisí so staroanglickým Eastre a gréckym Eos. Novopohania a iné moderné pohanské kulty často spomínajú germánsku bohyňu jari a plodnosti menom Ostara, ktorá je často prirovnávaná k Venuši, Freye alebo Ištar. Tradícia festivalu Ostara založená na tomto je však doložená až od 17. storočia a existencia tejto bohyne a anglosaského Eostre je značne spochybňovaná. Faktom však je, že mnoho storočí pred príchodom kresťanstva bolo znovuzrodenie slnka v mnohých kultúrach uctievané ako darca svetla a božský zdroj plodnosti.
V období medzi 22. marcom a 25. aprílom, nedeľou po prvom jarnom splne, si smrť a zmŕtvychvstanie Krista pripomíname už od XNUMX. storočia. V kresťanskej viere je Veľká noc odvodená od východného smeru, v ktorom vychádza slnko ako symbol vzkrieseného Krista. Kresťanské veľkonočné vatry sa zapaľovali od jedenásteho storočia. Oheň mal predstavovať božské svetlo a teplo. Pôvodne mali veľkonočné ohne nahradiť obľúbený pohanský jarný oheň, ktorý mal zaháňať strašidlá zimy, a dať mu kresťanskú myšlienku.
Veľkonočný zajačik, presnejšie samotný králik, odjakživa stál za životom a plodnosťou a ako posvätné zviera bol priradený bohyni lásky Afrodite a kontroverznej Ostare. O veľkonočnom zajačikovi sú prvé dôkazy z obdobia reformácie, kde dostal za úlohu znášať, maľovať a schovávať vajíčka, čo si zachoval dodnes. V judaizme však zajac patrí medzi nečisté zvieratá a so zajacom to mala dlhodobo ťažké aj cirkev.
Vajíčko symbolizuje vznik života. Často sa považuje za znak víťazstva života nad smrťou, používa sa ako obetná a milujúca obeta a uctieva sa ako symbol plodnosti. Takmer každá kultúra pozná tradíciu farbenia vajec. Zafarbené vajíčka sa používali už ako hrobové predmety v sumerských a rímskych hroboch. Okrem toho sa v hinduistických, egyptských a gréckych mýtoch spomína svetové vajce, ktoré obsahuje všetok život. Spomína sa to aj v iných krajinách ako Japonsko, Čína, Fínsko a ostrovy Fidži. Pokresťančené veľkonočné vajíčko je doložené už od 12. storočia. V tom čase boli posvätené a zafarbené na červeno na pamiatku Kristovej krvi.
Aj mnohé iné veľkonočné zvyky majú pohanský pôvod. Aj dnes sa vo Švédsku vyháňajú veľkonočné bosorky, zatiaľ čo v Bretónsku sa sejú fialky pre bohyňu Persefonu, ktorá v tomto čase vstáva z podsvetia a prináša nový život. Na Islande ste však počas Veľkej noci pred trolmi a divou zverou v bezpečí.