Keď jeme chlieb s droždím, kvasinky, ktoré sa nám dostanú do krvi, sa začnú množiť a spotrebúvajú naše vitamíny, stopové prvky a bielkoviny. Zároveň vylučuje produkty svojej životnej činnosti – toxíny, teda kvasinky parazitujú v našom tele. Moderný chlieb považujem za jeden z najstrašnejších vynálezov ľudstva.
Moderné droždie sa počas pečenia dostane do lepkových kapsúl. V čreve sa z týchto kapsúl uvoľňuje a poškodzuje sliznice narušením normálnej mikroflóry čreva. Navyše neparazituje len v črevách, ale žije aj v krvnej plazme a nerušene sa rozmnožuje (hlavne pučaním). To môže viesť k rôznym druhom otráv, plesňovým ochoreniam a oslabeniu imunity, čo môže následne vyústiť do mnohých chronických ochorení a nádorových procesov.
Ak prestaneme jesť moderný chlieb s kváskom, už po 5 rokoch nenájdeme kvasinkové bunky v krvnej plazme.
Do 1940. rokov XNUMX. storočia sa používal úplne iný druh kvasu. Nazývali sa aj „chmeľ“. Tieto kvasinky nebojujú s ľudskou symbiotickou mikroflórou (čiže nezabíjajú prospešné baktérie v hrubom čreve), ale cesto vykysne asi za deň, čo pekári nemajú radi. Aby sa proces výroby zintenzívnil, začali používať úplne iný druh kvasiniek, ktoré sú oficiálne (a to je otvorená informácia) považované za „podmienečne patogénny mikroorganizmus“, teda taký, ktorý za určitých podmienok spôsobuje ochorenie, čo je napr. čo je dnes známe ako „termofilné kvasinky“. S takýmto kváskom cesto vykysne asi za hodinu.
Termofilné kvasinky, ktoré sa dnes používajú pri pečení chleba, sú ANTAGONISTMI ĽUDSKÝCH SYMBIOTICKYCH MIKROFlóROV.
To znamená, že výlučky týchto kvasiniek zabíjajú mikróby v hrubom čreve, ktoré bežne potrebujú produkovať vitamíny, esenciálne aminokyseliny, užitočné biologicky aktívne látky a mnohé ďalšie látky potrebné pre plnohodnotné fungovanie ľudského tela, teda pre ZDRAVIE.
«Navyše, tento «chlieb» je sacharid s vysokým glykemickým indexom (75) a rýchlo a prudko zvyšuje hladinu inzulínu, pretože zvyšuje hladinu cukru v krvi, čo časom vedie k inzulínovej rezistencii, typu 2 - Cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, rakovina (rakovinové bunky sa živia len cukrom) a degeneratívne ochorenia mozgu. Robia nás tučnými a chorými, pričom tento typ sacharidov je zároveň vysoko návykový a vyvoláva túžbu po neustálej a zvýšenej konzumácii.“
– PS Stanislavský