Kolesový korčuliar prináša revolučné posolstvo do opusteného mesta duchov. Akýsi kreatívny spôsob, ako prispieť k hnutiu Dáždniky, viac o tom nižšie a to sa mi filmovo a náladovo celkom páči.
Keď sme počas Occupy Central 佔領 中 環 stáli po boku aktivistov medzi spŕškami slzotvorného plynu, HK URBEX premýšľal, ako by sme mohli čo najlepšie využiť svoje schopnosti na to, aby sme prispeli k zastrešujúcemu hnutiu. Niektorí z nás boli novinári, ktorí v tom čase podávali správy, niektorí dodávali vodu a zásoby a iní pomáhali vytvárať umelecké diela. Počas tých dlhých neistých dní sme často premýšľali, do akého Hong Kongu by sme sa mohli zobudiť nasledujúce ráno.
Ale ako filmári sme tiež chceli vytvoriť niečo, čo by mohlo prejaviť naše pocity voči silnej pouličnej okupácii a jej prípadnému zániku. Hoci sa už medzičasom skončila, hnutie stále žije a niekoľko roztrúsených stanov a čmáraníc nám uštipačne pripomína, že vojna sa ani zďaleka neskončila – aj keď bitka bola nespravodlivo prehraná. Nezabúdajme, že to všetko podnietila mladá generácia, ktorá sa nebála postaviť za to, v čo verí – generácia, ktorá sa, ako sa predpokladalo, starala len o smartfóny a selfie. Aj keď sa im nepodarilo presvedčiť nekompromisne zarytú de facto vládu, aby čo i len mierne upravila návrh politickej reformy, hnutie napriek tomu podnietilo a spolitizovalo mládež Hongkongu a nadobro zmenilo mesto.
Tento film sa snaží zhrnúť ducha tohto hnutia. Aj keď je hlavný hrdina svedkom budúceho pádu hnutia, zisťuje, že všetci vytrvalo bojujú až do trpkého konca.