Recenzia koncertu: Depeche Mode na Stade de Suisse

V roku 1987 v «Palais de Beaulieu» v Lausanne som mohol navštíviť svoj prvý koncert Depeche Mode vidieť v tom čase odmietnutý Predné 242 prvá časť šou na svetovom turné „Music for the Masses“. O 26 rokov neskôr som mohol minulý piatok obdivovať pánov na ich turné "Delta Machine" a čo môžem povedať, Depeche Mode naživo sa jednoducho nedá opísať. Niektoré z najlepších, ktoré som doteraz počul a videl. Žiadna veľká svetelná šou alebo iná podívaná, dôraz je kladený na hudbu a nič iné ako na hudbu a to je dobré. Takmer vypredaný štadión Stade de Suisse v Berne na dve hodiny v nádhernom počasí potešila kapela v top forme. Tam, kde futbaloví bohovia zvyčajne predvádzajú svoje loptové kúzlo, hrali tento večer bohovia nezameniteľného zvuku!

V máji 2013 sa kapela vydala na turné The Delta Machine po európskych štadiónoch, ktoré ich na jeseň zavedie do Severnej Ameriky. Kapela "Trentemøller»s partiou. Dánsky DJ a producent Trentemøller je iný získal množstvo ocenení ako producent a DJ a získal si medzinárodné meno ako remixér, vrátane „Pet Shop Boys“ a v roku 2011 osviežil hit „Wrong“ pre Depeche Mode. S Dánom si Depeche Mode priviedli na palubu vyhľadávaného hudobníka, ktorý je jedným z najvyhľadávanejších interpretov najneskôr od svojho toľko vychvaľovaného albumu „The Last Ressort“ (2006) a ktorý bol aj absolútne presvedčivý. v tento piatok večer v Berne.

Depeche Mode, anglická synth-popová skupina s názvom francúzskeho módneho magazínu, sa po masívnych interných hádkach, odchode klávesistu Alana Wildera v polovici deväťdesiatych rokov a drogovej závislosti a pokuse o samovraždu speváka Davea Gahana a dnes všetkých členovia kapely majú potrebnú slobodu realizovať sa. O tomto kroku svedčí niekoľko úspešných sólových albumov a ovplyvnilo to aj tvorbu piesní. Zatiaľ čo v minulosti bol za to zodpovedný Martin Gore, teraz sú zapojení všetci členovia kapely. Vzhľad Depeche Mode 7. júna 2013 bol pre skupinu skutočným triumfom. Nadšené a nadšené publikum vyvolalo hneď od začiatku eufóriu na tribúnach aj na pódiu. Depeche Mode privítajú v piatok večer bernský Stade de Suisse s "Welcome To My World". Príbeh koncertu Depeche Mode je vždy príbehom fanúšikov a ich neuveriteľného nadšenia. S citom pre budovanie napätia prináša kapela prvú klasiku po dvoch skladbách nového albumu. Po abstraktnom zvukovom intre, ktoré skladbu neprezrádza, nastupuje chytľavá „Walking In My Shoes“. Okamžite sa publikum zdvihne do radu, aby si zaspievalo a zatancovalo, a vzrušenie sa len zvýši s temne vriacimi skladbami „Black Celebration“ a „Policy of Truth“, ktoré nasledujú.

Depeche Mode – Black Celebration – Bern 2013

51-ročný Dave Gahan si atmosféru zjavne užíva, usmieva sa na publikum, tancuje po javisku a lascívne vrtí zadočkom, na čo (hlavne) návštevníčky reagujú hlasitým jasotom. Robí grimasy a máva rukami. Kedysi bol silne závislý od drog, hrozila mu samovražda a trpel rakovinou. Na koncerte v Berne však Dave Gahan srší energiou a je ústredným bodom Depeche Mode na pódiu. V špičkovej forme sa bičuje po pódiu ako blázon a cvičí pózy rockových hviezd. Až na pár výnimiek zostal v druhom rade zvukový majster a hlavný skladateľ Martin Gore a show a animáciu prenechal Gahanovi. V úzadí zostal tretí veterán Andrew Fletcher. Trio podporil bubeník a ďalší hráč na klávesy. Naživo sa Depeche Mode už dávno vzdialili od čisto synth-popovej rozmanitosti prvých dní a zmierili sa so štadiónovým rockom. Tí, ktorí kedysi zakázali gitaru v populárnej hudbe, sa vrátili k formatívnemu rockovému nástroju.

Dave Gahan doteraz spieval úžasne čisto a silne. „Should be Higher“ ukazuje slabiny v horných častiach hlasu. Nenapína ho, naopak ho necháva dramaticky odlomiť, čo ešte viac umocňuje účinok textu o láske a lži. Nasledujú piesne „Higher Love“ a „When The Body Speaks“, ktoré spieva Martin Gore a ktoré ukazujú, že Martin je všestrannejší a sebavedomejší spevák. Pán Motionless za klávesami si ale zaplnený štadión nedokáže celkom uchmatnúť, pretože jeho hlasu jednoducho chýba charizma a tak je táto časť jedným z najnudnejších momentov koncertu. Publikum sa všemožne snaží poďakovať za jeho piesne srdečným potleskom, no na štadión sú jeho piesne jednoducho príliš pokojné a hlavne dlhé a počiatočná eufória opäť opadla. Dave Gahan sa opäť objavuje na pódiu so sviežou vestou a nasleduje malátna, melancholická „Heaven“, najstrašidelnejšia skladba na novom albume.

Depeche Mode @ Stade de Suisse Bern – Enjoy The Silence – 7. júna 2013

Najslabším bodom celého večera je predstavenie «Upokoj moju dušu». Striedajúci sa vokál medzi Gahanom a Gorom v hrozivom živom zvuku nefunguje a texty aj beaty mi prídu ploché a neoriginálne. Depeche Mode možno dnes večer hrajú nejaké novšie skladby, ale publikum samozrejme čaká na veľké hity 80. a 90. rokov. Depeche Mode by jednoducho mohli potešiť fanúšikov vernými verziami svojich početných hitov, no kapela posilnená dvoma hosťujúcimi hudobníkmi interpretuje mnohé klasiky úplne inak. „A Pain That I'm Used To“ sa hrá v priamočiarej, nabitej tanečnej verzii a verzia „A Question Of Time“ z roku 1986 je pozoruhodne ľahká a ľahká. A tu sú piesne, na ktoré všetci čakali: „Enjoy The Silence“ sa mení na očakávané orgie, kým „Personal Jesus“ sa rozbieha extrémne pomaly, aby potom explodoval. V skladbe „Goodbye“ hudobníci naopak umocňujú tónový kontrast medzi bluesovou gitarou, skresleným elektro zvukom a srdečným zborovým spevom. Bežný dizajnér Corbijn má veľa malých filmov a trikov s kamerou, ktoré žblnknú na fanúšikov cez veľkú obrazovku: hra škrupiniek je zábavná a ohnivé swingery sú veľkolepé, ale veci ako prehliadka psov sú jednoducho hlúpe.

osobný ježiš, depeche mode na stade de suisse, bern, 07.06.2013.

Všetci diváci sa medzitým pretancujú až do horných radov a fandenie nemá hraníc. Nasleduje päť prídavkov, vrátane epickej interpretácie skladby „Just Can't Get Enough“ z roku 1981, ktorej párty v tú noc fanúšikov skutočne rozprúdila. Ale po dobrých dvoch hodinách je čas prestať: Dave Gahan vyzerá chrapľavo a s "Never Let Me Down Again" si Depeche Mode konečne pripomínajú pocity, ktoré pretekajú medzi blaženosťou a šialenstvom, ktoré mali hudobníci na konci koncertu. 80. roky celosvetového úspechu. Takže nakoniec dve klasiky, ktoré divákov úplne vydesia. Ak chcete opäť zažiť takúto náladu, musíte si počkať do najbližšieho koncertu Depeche Mode.

Depeche Mode sú stávkou na istotu, najmä ako živá kapela, a určite nie je úplne správne nazývať Depeche Mode „ženskou kapelou“, ale podiel žien je oveľa vyšší ako na iných koncertoch rovnakého rozsahu. Je to pravdepodobne spôsobené z veľkej časti Daveom, ktorý má stále charizmu a pódiovú prítomnosť, ktorá sa ľahko dostala do zadných radov štadióna v Berne. Frontman sa preháňa po pódiu, chladne krúži bokmi, so stojanom na mikrofón prešľapuje na pódiu, odhaľuje hornú časť tela a vyzerá rovnako fit ako pred dvadsiatimi rokmi. Svojich kolegov hudobníkov doslova predvádza pri stene, no práve to robí trio výnimočným: vpredu zúri javiskové zviera Gahan po boku Martina Gorea a Andyho Fletchera. Dave Gahan však v ten večer nepovie oveľa viac ako „Ďakujem“ a „Poďme“. Radšej sa z času na čas obráti k publiku chrbtom, pozrie sa cez pravé rameno a vrhne na dav tento náročný, lascívny pohľad, ktorý sa mu samozrejme vždy vráti búrlivým potleskom. Od Davea Gahana sa jednoducho nedostaneš. Skvelé, táto radosť z hrania a Daveova nepotlačiteľná energia a personál ukradli Ježiša v súťaži s večerným slnkom. Bol to dobrý pocit vidieť ho v tak dobrej nálade, hoci niekoľkokrát (!) ďakoval zürišskému publiku.

Recenzia koncertu: Depeche Mode na Stade de Suisse

Depeche Mode naživo sú úžasné a páni pokojne mohli hrať o 2 hodiny dlhšie, pretože chýbalo nespočetné množstvo hitov ako „People are People“, „Blasphemous Rumours“, „World in my Eyes“, „In your Room“, aby sme vymenovali len jeden. menovať len málokto. Čo ma však prekvapilo, nebolo na pódiu, ale v hľadisku: Toľko pijanov šampanského, večerníčkov a oblekových na koncerte som ešte nevidel! Publikum kedysi vyzeralo inak: tmavšie, chladnejšie, ležérnejšie – dnes je to celé takmer ako štátny ples pre pijanov šampanského. Ale vďaka mnohým originálne naaranžovaným oldies to bol aj tak skvelý večer. Len keby tí traja mali 7 nové namiesto 3 syr Priniesol pesničky, bol by to koncert roka.

setlist:

1. Vitaj v mojom svete
2. anjel
3. Chôdza v mojich topánkach
4. vzácny
5. Čierna oslava
6. Politika pravdy
7. Mal by byť vyšší
8. Hlaveň zbrane
9. Vyššia láska (Martin Gore)
10. Keď telo hovorí (Martin Gore)
11. Neba
12. Utíš moju dušu
13. Bolesť, na ktorú som zvyknutý (Remix Jacquesa Lu Conta)
14. Otázka času
15. Tajomstvo až do konca
16. Užívaj si ticho
17. Osobný Ježiš
18. Zbohom

Encore:

19. Home (akustické)
20. Halo (Goldfrapp Remix)
21. Len sa nemôžem nabažiť
22. cítim ťa
23. Už ma nikdy nesklam

[rwp-review id=»0″]