Semafor predstavil svoj 7-ročný plán: denne sa má utesniť 40 futbalových ihrísk a preinštalovať 3 až 4 veterné turbíny. To si vyžaduje „obrovskú kapitálovú požiadavku“. Potom nás však čaká ružová budúcnosť – sľubuje odborník na insolvencie Robert Habeck. Trojhviezdičkoví ekonómovia akosi nepôsobia skutočne nadšene, sebavedomo a presvedčivo. A každý, kto ešte dokáže rozmýšľať, vie, že svojmu okoliu robíme medvediu službu. Pre jednu veternú turbínu sa obetuje 0,5 hektára lesa, plus prístupové cesty pre ťažké stavebné kamióny, uličky, ktoré treba presekať lesom, potom položiť káble a v neposlednom rade sa namontuje betón a oceľ. Obrázok vo videu ukazuje len špičku ľadovca...a to má vlastne znamenať ochranu klímy?!
Malý príklad: Ako vzniká dážď? Dážď nastane, keď sa voda vyparí (napr. nad morom), výsledné mraky sa pohybujú po krajine a zasiahnu horu. Tam sa oblak musí zdvihnúť, dostane sa do chladnejších výšok, vodná para kondenzuje a prší. Ak však už mraky nestúpajú do chladnejších výšok, pretože sú už vyššie vďaka treniu veterných turbín, už sa neochladzujú a neprší. Okrem toho je tu otázka, čo spôsobuje turbulenciu vzduchových vrstiev otáčajúcimi sa rotormi.
Za posledných pár rokov sa veterné turbíny zväčšovali a zväčšovali. Mimochodom, stromy zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe dažďa. Stromy sú preč, dážď preč a potom je na vine opäť zmena klímy! Áno, a v Ekvádore už čoskoro nebudú žiadne stromy, pretože drevo je potrebné pre veterné turbíny. Ďalší aspekt a mnoho ďalších, ktoré tu ešte neboli riešené.
Všetko je to o ideológii a nie o ochrane – a už vôbec nie o ochrane životného prostredia. Naopak, životné prostredie je obetované ideológii. Mnohí to však nechápu, pretože sa točia v škrečkovom kolese údajného konca sveta. Je to ako kult. Niektorí rozprávajú, všetci ju zbožňujú...