Je stred noci a ja nespím,
pretože ti posielam tisíc myšlienok a chýbaš mi stále viac a viac.
Ležíš vedľa mňa, necítim ťa
a nemôžem to ignorovať, strach, že ťa stratím.
Veriť, že si v poriadku a že na mňa nemyslíš,
bolí ma to, je to zlý pocit, ktorý ma tak mučí.Nikdy sa nespomínaj na naše začiatky,
kde bolo dobré byť len zamilovaný
a dúfať, že jeden druhému stačí?
A kedy prišiel tento deň, keď sa objavili prvé pochybnosti,
či je naša cesta naozaj nekonečná?Čo môžeš robiť, keď ti horí srdce,
keď plameň žerie hlbšie a hlbšie do duše?
Čo môžeš robiť, keď ti horí srdce,
keď z lásky okrem popola veľa nezostalo?
Čo môžeš urobiť?Odkiaľ pochádza nenávisť, ktorá nás pokúša?
útočiť znova a znova, aby sa hádal každý kúsok o ničom?
Bodáme sa ostrými slovami,
rozrezať našu lásku – sme bezmocní.Čo môžeš robiť, keď ti horí srdce,
keď plameň zožerie všetku nádej z duše?
Čo môžeš robiť, keď ti horí srdce,
keď z lásky nezostane nič, len popol?
Nedá sa nič robiť...