Hollywoodu treba uznať jednu vec: keď je značka mŕtva, oživí sa, až kým z nej nezostane absolútne nič. Vysáta kostná dreň, vyparená nostalgia, traumatizovaná fanúšikovská základňa. Predátor bol takto niekoľkokrát klinicky mŕtvy. A potom zrazu opäť vstane, opráši sa a povie niečo ako: Prepáčte, zle som napísal svoje meno.
„Predator: Badlands“ je sakramentsky dobrý akčný film. Áno, naozaj. Žiadne ironické pokrčenie plecami, žiadne „lepšie, ako sa očakávalo“, žiadne „len fajn pre fanúšikov“. Je to film, ktorý chápe, prečo franšíza Predator vôbec fungovala – a prečo miestami tak veľkolepo zlyhala.
Aby som upokojil nervózny dav nostalgikov: Nie, toto nie je spoiler. Všetko, čo nasleduje, sú informácie z traileru alebo zjavná premisa. Film je v kinách od začiatku novembra. Ak sa chcete nechať prekvapiť, prestaňte čítať. Ak chcete pochopiť, prečo tento film bolí – v dobrom slova zmysle – čítajte ďalej.
Predátor je jednou z tých filmových postáv, ktoré jednoducho nemôžete zabiť. Ani guľkami, ani desaťročiami, ani zlými prechodmi. Odkedy sa Arnold Schwarzenegger v roku 1987 potkýnal spotený džungľou a vyslovil legendárnu vetu: „Ak to krváca, môžeme to zabiť,“ bolo jasné: táto vec je viac než len monštrum. Je to mýtus. Mýtus, ktorý bol neskôr skrížený s filmom Votrelec, preplnený počítačovou animáciou a takmer vyhlásený za mŕtveho.
A potom prišiel Dan Trachtenberg. V roku 2022 s filmom „Prey“, nasledoval „Killer of Killers“ a teraz „Badlands“. Tento muž zrejme pochopil to, čo pre mnohých producentov zostáva záhadou: Predátor nie je maskot. Nie je to akčná hračka. Nie je to mém. Je to lovec s kódexom. Bodka.
„Predator: Badlands“ robí niečo, čomu sa Hollywood zvyčajne vyhýba, ako napríklad originálnym nápadom: obracia perspektívu. Ľudia nie sú bezmocné obete. Predátor nie je nadradený alfa zabijak. Namiesto toho je Predátor najslabším členom svojho klanu.
Áno. Lovec je outsider.
Tento Yautja sa volá Dek a v jeho kultúre nie je slabosť charakterovou črtou, ale rozsudkom smrti. Česť sa meria trofejami. Každý, kto sa nimi nedokáže preukázať, je vyhodený. Dek teda uteká – na planétu, ktorej sa vyhýba aj jeho vlastný druh. Tam žije niečo, čo sa považuje za neporaziteľné. A Dek si pomyslí: Ak budem najslabší, tak jednoducho zabijem najsilnejšieho.
Hollywood, vezmi si na vedomie: Takto sa píše motivačné vyhlásenie.
Zrazu sa úlohy obrátia. Lovec sa stáva korisťou. Príšera je ulovená. Ale Trachtenberg nerobí obvyklú chybu, že Predátora „poľudšťuje“. Nerobí z neho milého. Nerobí z neho morálneho. Jednoducho ukazuje to, čo tam vždy bolo: zraniteľnosť, strach, hnev. Strach z bezvýznamnosti. Hlboko nepríjemný pocit – či už ľudský alebo Yautja.
Samotná planéta nie je len pekná CGI scenéria, ale nepriateľská nočná mora. Ekosystém, ktorý sa aktívne snaží zabiť všetko, čo dýcha. Rastliny režu mäso. Červy explodujú. Kríky sa otrávia. Tráva je ostrejšia ako v mnohých štúdiových filmoch. A Dek sa v nej potáca ako nepozvaný cudzí predmet.
Lovec v kráľovstve, kde každý lovie. Úžasné.
Samozrejme, príde moment, keď internet lapá po dychu: Predátor pracuje so ženskou spoločníčkou. Škandál. Rúhačstvo. Zrada. Už teraz počujete samozvaných strážcov čistoty písať. Ale toto pobúrenie prehliada niečo dôležité. Samotný film to jednoznačne hovorí:
„Yautja nie je niečí priateľ. Yautja je pre každého predátor.“
Yautja nemajú priateľov. Majú nástroje. Čepele. Oštepy. Maskovacie panely. Termálne skenery. Lasery. A teraz: Thia. Syntetická preživšia z korporácie Weyland-Yutani. Stroj. Žiadna morálna dilema. Žiadna výhovorka, ktorá by vás prinútila cítiť sa dobre. Nástroj na lov. Bodka.
To, že práve tento android dodáva filmu teplo a suchý humor, nie je zrada, ale skôr znak inteligencie. Pretože to, čo sa tu deje, nie je romantizácia. Je to vývoj. Dek sa nestáva silnejším tým, že sa stáva brutálnejším, ale preto, že sa učí, pozoruje, analyzuje a prispôsobuje. Sila prostredníctvom prispôsobovania sa – nie prostredníctvom hrubej sily.
A nebojte sa: násilia je stále dosť. Napriek tomu, že v USA má film PG-13, nie je „Badlands“ ničím iným ako krotkým. Strieka krv. Telá sú trhané na kusy. Končatiny lietajú. Trachtenberg zinscenuje násilie precízne, bolestivo a bez voyeurských trikov. Každý úder má svoju váhu. Každý boj má svoj koniec.
Tempo je perfektné. Žiadne pomalé časti. Žiadne prehnané akčné sekvencie. Napätie, explózia, ticho. Ešte viac napätia. Režisér, ktorý vie, kedy udrieť – a kedy zostať ticho.
„Predator: Badlands“ nie je znesvätením mýtu. Je to jeho nevyhnutný vývoj. A úprimne povedané, ak sa aj táto séria dokáže naučiť znovuobjaviť, potom možno ešte nie je všetko stratené.
Hollywood, ber to na vedomie. Po zvyšok svojho života.
„Dravens Tales from the Crypt“ už viac ako 15 rokov očaruje nevkusnou zmesou humoru, serióznej žurnalistiky – pre aktuálne udalosti a nevyvážené spravodajstvo v politike tlače – a zombíkov, ozdobených množstvom umenia, zábavy a punk rocku. Draven zo svojho koníčka urobil obľúbenú značku, ktorá sa nedá zaradiť.
Môj blog nebol nikdy navrhnutý tak, aby šíril správy, nieto ešte politický, ale pri aktuálnych udalostiach si nemôžem pomôcť a nezachytím tu informácie, ktoré sú inak cenzurované na všetkých ostatných kanáloch. Som si vedomý toho, že dizajnová stránka sa mnohým v tomto smere nemusí zdať „seriózna“, ale nebudem to meniť, aby som potešila „mainstream“. Každý, kto je otvorený informáciám, ktoré nie sú v súlade so štátom, vidí obsah a nie obal. Za posledné 2 roky som sa snažil poskytnúť ľuďom informácie dosť, ale rýchlo som si všimol, že nikdy nezáleží na tom, ako sú „zabalené“, ale aký je k tomu postoj toho druhého. Nechcem nikomu naliať med na ústa, aby som akýmkoľvek spôsobom splnil očakávania, takže si ponechám tento návrh, pretože dúfam, že raz budem môcť prestať robiť tieto politické vyhlásenia, pretože nie je mojím cieľom pokračovať takto navždy 
Nechám na každom, ako sa k tomu postaví. Môžete však jednoducho skopírovať a distribuovať obsah, môj blog bol vždy pod Licencia WTFPL.
Je pre mňa ťažké popísať, čo tu vlastne robím, z DravensTales sa za tie roky stal kultúrny blog, hudobný blog, shock blog, tech blog, hororový blog, zábavný blog, blog o nájdených položkách na internete, bizarný internet, trash blog, art blog, ohrievač vody, zeitgeistický blog , Šrotovací blog a blog s názvom grab bag. Všetko, čo je správne ... - a predsa nie. Blog sa zameriava hlavne na súčasné umenie v najširšom slova zmysle.
Pre zabezpečenie chodu stránky ste vítaní Darujte kreditnou kartou, Paypal, Google Pay, Apple Pay alebo inkasom/bankovým účtom. Veľká vďaka všetkým čitateľom a podporovateľom tohto blogu!
